FILM: Miracle (Zázrak)

Slovak version below
The story of 15-year-old Ela who is sent to a re-education centre. She yearns for love, but is not allowed to love. Despite all the restrictions, she decides to live her life to the full. However, life is not so much what we want but what we get to live. Sometimes it is suffering and when we hit rock bottom we have to believe in miracles.

ABOUT FILM

The girls are fourteen and fifteen years old and have already experienced more than most adults. Truancy, escapes from home, prostitution, drugs, life on the streets and misguided loves, even though they are still children. They have incomplete families and botched up lives. Re-education centres are full of them. Ela has a child’s face, but her body is very feminine despite her age. The first evening after her mother drives her to the re-education centre, she has to stand on an impromptu stage where she is subjected to the so-called public confession. We learn that she had a thirty-year-old boyfriend Roby who she met regularly and lived with when she ran away from home. Ela loves him, but she is not allowed to contact him. She decides to run away from the centre during the New Year’s Eve disco.

Director’s statement

I like to reveal new lives, other lives and I think about their purpose and search for their value. The film was inspired by a girl that I met. She was just a child and her whole world had collapsed around her. The young girl has not yet stopped being a child and she loses everything she loved – whatever was a part of her childhood, discos, childhood dreams and her first love. She is starting to live a life she has not been prepared for… I wanted to see her life as it was... to live her life with her own little secret… in absolute simplicity and mediocrity… I wanted to be close to her….
Juraj Lehotský, 2012

Cast (obsadenie)

Ela: Michaela Bendulová
Roby: Robert Roth
Iveta: Venuša Kalejová
Mirka: Lenka Habrunová
Nikola: Kika Potočná
Jolana: Žaneta Polhošová
Zuza: Sandra Radičová
Jana: Dominika Kmeťová
Matka: Katarína Feldeková
Jojo: Peter Slivovský
Dedko: Ľudovít Kállay
Riaditeľka: Zuzana Struhárová
Vychovávateľka: Ela Lehotská
Vychovávatelia: Kamil Bartko, Andrej Ivan

Crew (štáb)

Written by: Marek Leščák Juraj Lehotský
Directed by: Juraj Lehotský
Cinematography by: Noro Hudec, ASK
Editor: Marek Šulík
Sound: Marián Gregorovič, Peter Mazáček
Set designer: Juraj Fábry
Costume designer: Erika Gadus
Producers ARTILERIA: Ján Meliš, Marko Škop
Producers NEGATIV: Petr Oukropec, Pavel Strnad
Creative producer ČT: Kamila Zlatušková
Line producer: Miša Jeleneková

Príbeh 15-ročnej Ely, ktorá sa dostane do polepšovne, túži milovať, no nie je jej to dovolené. Napriek všetkým zákazom sa rozhodne žiť naplno. Život však nie je to, čo chceme, ale to, čo práve žijeme. Niekedy je to trápenie a keď je najhoršie, vtedy treba veriť v zázrak.

O FILME

Dievčatá majú štrnásť, pätnásť rokov a zažili viac ako väčšina dospelých. Záškoláctvo, úteky z domu, prostitúciu, drogy, život na ulici, a osudové lásky, aj keď sú ešte deti. Majú neúplné rodiny a zbabrané životy… Takých ako ony sú polepšovne plné. Ela má detskú tvár a telo, ktoré napriek veku pôsobí veľmi žensky. V prvý večer keď ju matka privedie do polepšovne sa musí postaviť na improvizované pódium a je podrobená tzv. verejnej spovedi. Zistíme, že mala tridsaťročného frajera Robyho, s ktorým sa stretávala a u ktorého po úteku z domu žila. Ela ho miluje, ale nemôže sa s ním kontaktovať. Počas silvestrovskej diskotéky sa rozhodne z polepšovne utiecť...

Slovo režiséra

Rád odkrývam nové životy, iné životy a zamýšľam sa nad ich zmyslom a hľadám ich hodnotu. Inšpiráciou k filmu je príbeh dievčaťa, ktoré som stretol. Bolo ešte dieťaťom a zrútil sa jej celý svet. Mladé dievča ešte neprestalo byť dieťaťom a stratilo všetko, čo mala rada, čo patrí k detstvu, diskotéky, detské sny aj svoju prvú lásku. Začína žiť život, na ktorý nebola pripravená… Chcel som uvidieť jej život taký, aký je..., žiť jej život s jej malým tajomstvom..., v plnej jednoduchosti a obyčajnosti... Chcel som byť blízko pri nej...
Juraj Lehotský, 2012